Sme zbytoční ?

Autor: Vavrinec Žeňuch | 23.9.2016 o 23:34 | Karma článku: 1,50 | Prečítané:  205x

Povedz čokoľvek, čo to zachráni! ... Prosím bolí ma srdce z toho kam to smeruje! Načo som tu ja potrebný? Veď o jedného svetu ľahšie.... Možno práve takéto myšlienky napádajú človeka,

ktorý pociťuje úplnú zbytočnosť, pocit bezvýchodiskovosti, pocit ničoty. Zamýšľa sa, prehlbuje svoje myšlienky, svoje východiská a hľadá cestu. Táto otázka vo vnútri človeka nie je nová, objavuje sa v 19. storočí a často, si ani neuvedomujeme ako sa nás dotýka a zvlášť akým spôsobom. Povieme si, „áno, nejaký nihilizmus riešili filozofi, ale to im nik nerozumie... A kto na to reagoval? Nik“.  Či si to už uvedomíme alebo nie, pocity sa na nás hrnú aj zo strany literatúry. Najväčší ruskí spisovatelia – literáti svetového formátu - neustále riešia otázku zbytočnosti človeka. Lermontov, Tolstoj či Dostojevskij to je, len malá vzorka toho, kde niečo také na  nás priam kričí. Vzkriesenie, Idiot  Miškin či bratia Karamazovci, Razkoľnikov, - to sú len vzorky príbehov ba až skutočných ľudí, ktorý sa cítia zbytoční, či tak pôsobia. Charaktery tak skutočné, o ktorých sa dá vyhlásiť, že sú vrcholom literárnej tvorby Ruska a predsa charaktery, ktoré trpia. Utrpenie, ktoré prežívajú, ktoré nimi prechádza a núti ich hľadať správnu cestu, ukazuje, im ich chyby a uvedomujú si, o koľko by bol svet krajší ak by neboli. Nebyť je asi najsprávnejšie východisko. My často ako obyčajní žijúci ľudia nemáme možnosť zavrieť knihu svojho života a nepokračovať. Pre nás každá nasledujúca chvíľa, každá sekunda, ktorú prežívame v pocite zbytočnosti, umocňuje tento pocit a pomáha mu zakoreniť tento stav v našej mysli. My sa stávame bytosťami, ktoré žijú lebo musia a nežijú život s radosťou. Hľadíme na všetko mysľou a myseľ nás nepustí zo svojich osídiel ?známych slovami „čo ak, a keď mal pravdu, ako to myslel?“ život sa jednoducho stáva zložitým, bezvýchodiskovým. Týmto pohľadom mysle trpí srdce. Srdce nemôže byť bez mysle, nemôže jej niekedy rozkázať, no pri tom ju oživuje. Srdce nezväzuje lebo pohľad srdca miluje, ono nie je plné zbytočnosti lebo vie, na čo tu je, nikdy si nedáva prestávku, nemá dovolenku, a predsa nerozhoduje. Myseľ si zase uvedomuje, čo všetko pre ňu srdce robí a predsa nič nemení, necháva to tak, lebo aj tak je všetko zbytočné. My sme zbytoční.... Tak si vraví myseľ. Ale najväčšie tajomstvo života skrýva srdce nie pocitom ale citom, citom takým silným, ako je láska. Áno, láska robí tento svet znesiteľným. Ak by sme sa pozreli na tento svet bez lásky zistíme, že  je strašný, spoločnosť je presne tam, kde ju opisujú títo ruský velikáni. Sme v roku 2016 a doteraz nemáme často vyriešené základne podmienky pre život na tomto svete. Neustále na nás číha nebezpečenstvo, beznádej, nemožnosť, naše kroky často ani nevedia, kam by mali smerovať – my sami nevieme, kam smerovať. Nihilizmus, hoci je to filozofický smer, diagnostikuje spoločnosť,? ba sedí ako ušitý?. Kam sa podejeme, sme len ľudia, čo bude s nami sme ľudia?.

Hoci zabúdame na našu podstatnú črtu – ľudskosť - to nemá žiaden iný živočích, musíme si často nasadiť masku ¨ľudskosti“, aby sme sa vedeli pohnúť. Táto maska nám prináša len bolesť lebo ako je to často s niečím, čo sa nemení, časom sa to pokazí – kazí nám to tvár a tá sa stáva zhnitou a plnou skazenosti, kde už len myseľ rozhoduje. Srdce - kde je srdce? Vari čím vidíme správne ? Očami ? A prečo sa nemeníme ? Začnime pozerať srdcom a mnoho pochopíme. A možno ak máme srdce z kameňa, táto jeho šupina opadne a zistíme, že zrazu vidíme a cítime – prestaneme byť zbytoční, prestaneme byť zlou spoločnosťou, a prestaneme nemilovať. Možno je to práve táto chvíľa, aby sme sa pozreli do svojho vnútra, vstúpili doň a povedali si: „Ak som teraz zbytočný, prečo mám priateľov, prečo som v kontakte s ľuďmi, prečo ma on/ona ľúbi ? Možno nie hneď ale časom dostaneme odpoveď...."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?